Sólo:
To bolo za tichého nedeľného rána,
keď trávy kúpaly sa v rose,
čo padla nocou ako rozprávková manna
na lúku, ktorou išlo dievča bosé.

Sbor:
Ej, ej, ej! Ej, ej, ej!

Sólo:
To bolo za tichého nedeľného rána,
keď prišli ľudia Lisynmana
a títo v tichom letnom vánku
ubili malú Kóreanku.

Sbor:
To bolo v malej roztratenej vieske
Sólo:
v tridsiatej ôsmej rovnobežke.

Sbor:
Ej, ej, ej! Ej, ej, ej!

Sólo:
Kým slnko prešlo do zenitu,
zhorela vieska roztratená,
nad devu malú, nad ubitú
stala si matka, smutná žena.

Sbor:
To bolo v malej roztratenej vieske
Sólo:
tridsiatej ôsmej rovnobežke.
Ej, ej, ej! Ej, ej, ej!

Sólo a sbor:
V jej tichom bôľnom pláči
prestal znieť jasot vtáčí.
Kým však jej uschly od slz líca,
tak sa z nej stala bojovnica!

Sólo:
Ej, ej, ej! Ej, ej, ej!

Sbor:
S mužom šla žena v jednom šiku
ľudovú brániť republiku!

Sólo:
Ej, ej, ej!
Potom keď svitly ďalšie rána
nad malé rozborené viesky,

Sbor:
bežali ľudia Lisynmana
z tridsiatej ôsmej rovnobežky.

Sólo:
To nie je útek Lisynmanov,
to beží zloba veľkých pánov,
to sa zas rútia čierne plány.
Vám beda, beda! veľkí páni!

Sbor:
Mohutný hlas svetom zneje:
Sólo:
Ruky preč dajte od Kóreje!
Sbor:
Ruky preč dajte od Kóreje!
Mohutný svetom zneje hlas:

Sólo:
Nech žije Kim Ir-sen!
Sbor:
Nech žije Stalin!
Nech žije Sovietsky sväz!
(svetový mier!)

Kantátu zkomponoval Miroslav Barvík pod dojmem básně Fera Citovského jako ohlas na americkou intervenci v Koreji. Kantáta pochází z roku 1950. Miroslav Barvík (1919–1998) byl v letech 1949–1953 generálním tajemníkem Svazu československých skladatelů a podílel se na vyřazování moderní hudby z repertoáru; po roce 1968 ho vyloučili z KSČ a odvolali z místa ředitele brněnské opery.

Noty a text podle Českého revolučního zpěvníku (Karbusický, Vanický, 1953).